Koníček, ktorý potrebujete

Veľmi dlho som nemala žiadnu naozajstnú záľubu. Moji spolužiaci športovali- na to som nemala predpoklady, chodila som na klavír- ale za záľubu by som si to nedovolila považovať. Bola to skôr povinnosť. Až neskôr som objavila čaro ručných prác, ktorým sa venujem doposiaľ.

• Myslím si, že je dobré ak človek má kéhosi koníčka –
• Nie to nutný predpoklad života, ale je to obohatenie života, nový rozmer, nová farba, Čím pestrofarebnejší a pestrejší je náš život- tým aj odozva v našom vnútri je pestrejšia.

Koníčky nie sú delené na dievčenské- chlapčenské, ženské –mužské. Je ale pravdou, že sú také záľuby, ktoré sú typickejšími skôr pre jedno pohlavie. Množstvo koníčkov je meniacich sa v závislosti od veku. Hoci nie vždy musí platiť aj to.

• Môj sused sa od útleho veku venoval hokeju. Najprv ako hráč, potom ako tréner a teraz ako organizátor hokejových podujatí. Nie je to jeho povolanie. Povolaním je strojár. Je to jeho celoživotná záľubu.

Zo základnej školy mám spolužiačku, ktorá sa vždy v prvej triede hrala pod lavicou s malým sloníkom. Dnes vyrába vo voľnom čase doma hračky. Medvedíkov, sloníkov, rôzne zvieratka. Všetci susedia, čo majú malé detičky, alebo vnúčatka si radi od nej vyberú hračku.

• Manžel ako dieťa rád recitoval. Hral v dramatickom krúžku. Dnes sa pokúša písať literatúru pre deti. Nevydal ešte knihu. Uchvátilo ho to a táto záľuba mu zapĺňa takmer všetok voľný čas.

Jeho otec zasa miluje autá. Už od skorého rána v sobotu vidím, ako otvára garáž a s radosťou tam ide majstrovať. Upravuje staré historické vozidlo. Keby ste len videli tie iskričky v očiach ! To nadšenie pri rozprávaní o súčiastkach, Zamilovali by ste si hneď jeho autíčko.
Záľuba je jednoducho obohacujúci faktor. Prvok istej duševnej hygieny. Asi sa dá povedať, že takýto ľudia sú šťastnejšími a milšími. Víťazi v nich ľudskosť. To je hlavný prínos každej záľuby.