Počet chudobných sa celosvetovo znížil
Takmer nikto z nás si neuvedomuje, že viac ako miliarda ľudí na svete prekonalo chudobu už od prelomu tisícročia. Tento obrovský pokles počtu ľudí, ktorí žijú za menej ako 1,90 dolárov za deň, patrí k najpriaznivejšiemu a najdôležitejšiemu vývoju našej generácie.
Hrozí stagnácia
Nie je to však zaručené pokračovanie. V skutočnosti je ohrozený pokrok proti chudobe. Podľa súčasných prognóz bude počet ľudí v extrémnej chudobe môže stagnovať na viac ako 500 miliónoch. V najhoršom prípade by mohla dokonca začať opäť narastať.
Prečo prišiel svet na túto križovatku? Odpoveďou sú dva nepriaznivé demografické trendy.
Po prvé, keďže extrémna chudoba zmizla z mnohých miest, vrátane Číny a Indie a z čoraz viac krajín v Afrike, stále viac sa sústreďuje na najnáročnejšie miesta na svete. Chudoba je obzvlášť tvrdohlavá v skupine približne desiatich krajín v subsaharskej Afrike, ktoré sú poznačené násilnými konfliktmi, vážnou klimatickou zmenou, slabým riadením a zničenými zdravotnými a vzdelávacími systémami.
Po druhé, tieto krajiny rastú rýchlejšie ako každé iné miesto na svete. V Európe majú ženy priemerne dve deti. V Nigérii, jednej z najchudobnejších krajín na svete, majú v priemere sedem. Narodenia nie sú náhodne distribuované geograficky. Skôr sú sústredené na miestach, kde je sústredená chudoba. Na základe súčasných trendov sa bude rastúci podiel detí vyskytovať na miestach, kde dospelí musia venovať väčšinu svojich zdrojov na prežitie.
Najchudobnejšie krajiny – Kongo a Nigéria
Tento dvojitý fenomén pretrvávajúcej chudoby na rýchlo sa rozvíjajúcich miestach vysvetľuje, prečo sa do roku 2050 plánuje viac ako 40 percent extrémne chudobných ľudí na tejto planéte žiť iba v dvoch krajinách: Demokratickej republike Kongo a Nigérii.
Dobrá vec, pokiaľ ide o prognózy, je, že sú založené na súčasnom stave. Spoločnosť verí, že keď sa ľuďom dajú nástroje a príležitosti, môžu využiť svoje šance. Platí to najmä pre mladých ľudí, pretože sú odhodlaní viesť lepší život než majú ich rodičia, a túžia po nových nápadoch a nových technológiách.
Ako možno pomôcť všetkým týmto mladým ľuďom zmeniť budúcnosť svojich krajín? Možno sa poučiť z toho, čo fungovalo aj v minulosti: investície do ľudí, najmä ich zdravia, vzdelávania a inovácií.